V malej obci Drienčany, ležiacej neďaleko populárnej vodnej nádrže s najteplejšou vodou na Slovensku, sa môžete stretnúť s rozprávkovými postavami najväčšieho slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Obec chce týmto projektom zatraktívniť svoju ponuku pre stále sa zvyšujúci počet turistov a návštevníkov. Nové drevené sochy predstavujú rozprávkové postavy a legendy odohrávajúce sa v okolí obce Drienčany v regióne Gemer.
Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami…. Aj takto začína jedna z rozprávok, ktoré zozbieral Pavol Dobšinský. Boli to práve Drienčany, ktoré si tento významný Slovák zamiloval a na tunajšej fare strávil značnú časť svojho života. Okolitá magická krajina a nedotknutá príroda Drienčanského krasu mu dávala dostatok síl a inšpirácie, na tvorivú činnosť. Dodnes je toto miesto inšpiráciou a vyhľadávanou destináciou pre všetkých, ktorí sa rozhodli prejsť po miestach na ktorých pôsobil Dobšinský, alebo objaviť Drienčanský kras ukrývajúci mnohé prírodné unikáty.
O tom, že téma najznámejšieho slovenského rozprávkara je v regióne stále aktuálna a miestni sú na jeho pôsobenie hrdí, svedčí aj rozvojový zámer obce Drienčany „Rozprávkové sochy Drienčany“, zrealizovaný vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu /OOCR/ Gemer vo výške 5 811,- €. Ako uviedol starosta obce Drienčany, Peter Švoňava: „Našim cieľom bolo doplnenie nových a výmena zničených drevených sôch s rozprávkovou tematikou, ktoré sú rozmiestnené po obci Drienčany. Drevené sochy, ktoré už v obci sú, ako aj tie, ktoré sú predmetom tohto zámeru, dotvárajú celkový kolorit obce a sú súčasťou turistických atrakcií v obci, preto nikdy nie sú propagované samostatne, ale ako súčasť obce a jej turistických atrakcií.“
Predmetom projektu bolo zhotovenie ôsmych drevených sôch, odkazujúcich na známe Dobšinského rozprávky. Sú rozmiestnené na viacerých miestach v obci a jej okolí. Ako prvá nás v Drienčanoch uvíta princezná Milica z románu Valgatha od Ľudovíta Kubániho, ktorý pojednáva o dnes už zaniknutej pevnosti v Drienčanoch a bojoch medzi bratríkmi a Huňadyovcami. Na námestí stretneme legendárnu trojicu Dlhý, Široký a Bystrozraký, ktorí nás budú navigovať k jednotlivým zaujímavostiam v okolí. Pri slnečných hodinách uvidíme Janka a Marienku v sprievode pastiera s píšťalkou. Sochami ožije aj Náučný chodník Drienčanský kras, na ktorom sa nachádza „zlatá priadka Hanka“ (z rozprávky Zlatá priadka od Pavla Dobšinského). Obec si týmto projektom pripomenula život, dielo a význam Pavla Dobšinského.
Slávnostné odhalenie nových sôch prebehlo v utorok 6.7. 2021 o 11:00 hod. v obci Drienčany, za prítomnosti predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera, starostu obce Drienčany Petra Švoňavu, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer Jaroslava Hrica a pozvaných hostí. Popri odhalení sôch boli predstavené turistické atrakcie v obci. Hostia navštívili Múzeum slovenskej rozprávky, nachádzajúce sa v pamätnej fare P. E. Dobšinského, ktoré vzdáva poctu jeho životnému dielu. Neopísateľným zážitkom je návšteva Drienčanského krasu, ktorý je známy krasovými jaskyňami, jazierkami, škrapmi a závrtmi. Vedie ním náučný chodník, na ktorom sa turista oboznámi s najcharakteristickejšími prírodnými danosťami krasu. Jeho dĺžka so začiatkom v obci Teplý Vrch je 7,5 km. Krasový okruh začínajúci a končiaci v Drienčanoch má dĺžku 2,9 km. Obec Drienčany so svojim okolím dokáže ponúknuť pestrý zážitok v kultúrno-poznávacom a prírodnom cestovnom ruchu, vhodný pre všetkých návštevníkov.
„Dnes som videl a zažil Drienčany v plnej kráse. Táto malebná obec v regióne Gemer má návštevníkom čo ponúknuť. Pôsobí rozprávkovo a v spojení s Pavlom Dobšinským, ktorý je symbolom slovenských rozprávok, má určite skvelý potenciál na to, aby ju objavovalo čoraz viac návštevníkov. Osobne ma veľmi zaujal aj Drienčansky kras. Táto čistá nepoškvrnená príroda v kombinácii s ľuďmi, ktorí sú pripravení ju sprostredkovať návštevníkom, je šancou pre rozvoj udržateľného prírodného turizmu v regióne“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Petra Šuhajdová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus priblížila niečo zo zákulisia. Podľa jej slov pri tvorbe komunikačného konceptu Banskobystrického kraja ako turistickej destinácie sa pracovalo práve so skutočnosťou, že Pavol Dobšinský chodil po kraji a zbieral príbehy. Ako doplnila „Mnohé rozprávky začínali slovami Za horami, za dolami, alebo tam kde sa piesok lial a voda sypala….Chceli sme poukázať na to, že Banskobystrický kraj je plný príbehov, tak ako sú Dobšinského zbierky rozprávok. A tak, ako Dobšinský chodil a zbieral rozprávky, aj my v krajskej organizácii chodíme po kraji a zbierame zážitky, ktoré potom ponúkame návštevníkom kraja Za horami, za dolami, Banskobystrického kraja.“
