Múzeum vo Svätom Antone je jednou z najkrajších historických atraktivít destinácie. Ročne ho navštívi približne 40 000 návštevníkov, lákajú ich nádherne zariadené interiéry či poľovnícka a prírodovedná expozícia. Medzi najobdivovanejšie patrí Zlatý salón – súprava nábytku pozlátená 24-karátovým zlatom, ktorá patrila francúzskej princeznej. Lákadlom je okrem múzea aj krásny lesopark s jazierkami a umelá jaskyňa – grotta. K nim pribudli dve nové atraktivity: rozárium a Camera obscura.
“Pri rekonštrukcii povaly kaštieľa v roku 2000 bol náhodou objavený zaujímavý optický jav, kedy sa cez otvory v strešných vikieroch na široké steny komínov premietal obrátený odraz nádvoria. Táto „camera obscura“ fungovala na viacerých komínoch, ale je ťažké povedať, či išlo o zámer, ktorým pán kaštieľa ohuroval svojich ctených hostí, alebo náhodný nechcený efekt. Povala nie je z bezpečnostných dôvodov prístupná verejnosti, preto bolo našim cieľom „presťahovať“ nález niekam, kde ho bude môcť každý návštevník vidieť“, priblížil riaditeľ Múzea vo Svätom Antone Štefan Engel.
Camera obscura je umiestnená v malom drevenom domčeku pred kaštieľom. Návštevníci môžu do neho vstúpiť a keď si oči privyknú na tmu, na vnútornej stene sa začne zobrazovať priemet vonkajšieho sveta hore nohami. Informačná tabuľa vysvetľuje princípy optiky, ako aj vtipný návod na použitie.
Druhou novinkou v areáli kaštieľa je obnovenie časti zaniknutých záhonov v parku. Rozárium nedosahuje pôvodný rozsah, ale dostalo novú atraktívnu formu s oddychovým miestom a odkazom na bývalé ružové záhony, slávnu bulharskú ružu damascénsku, ale aj na osobu posledného užívateľa kaštieľa, bulharského cára Ferdinanda Coburga a na botanickú činnosť Andreja Kmeťa. “Lokalita je na terase pri južnom krídle kaštieľa, kde sú vhodné podmienky na pestovanie ruží. Toto miesto bude zároveň obľúbeným fotopointom mladomanželov a ostatných návštevníkov parku. Pri realizácii rozária bola potrebná malá úprava okolia, príprava pôdy, nákup vhodných odrôd ruží, nákup lavičiek a nádob na zachytávanie dažďovej vody. Obe atraktivity sú celoročne dostupné, pri každej je osadená aj informačná tabuľa” doplnila Monika Maňkovská, zástupkyňa riaditeľa múza.
“Veríme, že novovybudované prvky v areáli historického parku múzea zvýšia jeho atraktivitu a budú pre návštevníkov vítaným spestrením. Opodstatnenosť investície vidím nie len v návrate k minulej sláve parku, ale vnímame ju aj ako nástroj zatraktívnenia okolia Štiavnice s cieľom vytiahnuť návštevníkov mesta do širšieho okolia“ uviedol krajský poslanec za okres Banská Štiavnica a podpredseda BBSK Mikuláš Pál.
Ján Beljak, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj doplnil: „pri podpore tohto projektu je dôležitý aj medziregionálny rozsah. Kaštieľ bol majetkom Ferdinanda Coburga, ktorého stopy sleduje tematická kultúrno-historická cesta súvisiaca s pôsobením cára Coburga aj v ostatných regiónoch Banskobystrického kraja.“
Projekt bol realizovaný zo zdrojov OOCR Región Štiavnica z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK vo výške 12 600 Eur, s finančným prispením Múzea vo Svätom Antone. Cameru obscuru vyhotovil pán Alexander Kališek (f. KASTAP) Banská Štiavnica a za zriadenie rozária patrí vďaka Petrovi Ivaškovi (f. Klaudstudio). Projekt bol realizovaný s odborným usmernením pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, pracovisko Banská Štiavnica.
