„V tomto výnimočnom projekte sa spojila samospráva mesta Hnúšťa s viacerými odborníkmi a nadšencami presvedčenými o pozitívnom význame záchrany vily. Finančnú podporu na rekonštrukciu budovy poskytlo Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja SR (vtedajší Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu) prostredníctvom schémy podpory najmenej rozvinutých okresov cez Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota vo výške 100 000 €, Miestna akčná skupina MALOHONT vo výške 94 999,84 € a Ministerstvo kultúry SR vo výške 10 000 €“ dodal primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský.
Architektonickú štúdiu interiérového dizajnu a exteriéru finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer vo výške 7850 €. Ako uviedol podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj Ján Beljak, “Banskobystrický kraj v meste Hnúšťa podporil v posledných rokoch viacero projektov, ktorých cieľom je rozvoj cestovného ruchu v meste a jeho okolí. Podporili sme vybudovanie cyklopožičovne, v minulom roku aj vznik unikátneho Banského múzea s možnosťou vstupu do „živej“ štôlne, ktorá vedie k baniam, v ktorých stále prebieha ťažobná činnosť. Petrivaldského vila bola jedným z prvých schválených rozvojových zámerov od vzniku Rozvojovej agentúry BBSK. Veľmi sa teším, že novozrodená vila uzrela svetlo sveta a spolu s ostatnými projektami prispeje k rozvoju cestovného ruchu v meste Hnúšťa.“
V súčasnej dobe sa Petrivaldského vila uchádza o prestížne ocenenie Kultúrna pamiatka roka – FÉNIX, v kategórii najkrajšie obnovená národná kultúrna pamiatka. “Pevne verím, že sa ľudia v Hnúšti spoja a zahlasujú za ich “želiezko v ohni”, lebo táto vilka si to naozaj zaslúži. Oveľa dôležitejšie ale bude, aby sme spoločnými silami rozbehli život a dianie v tejto vile, nech slúži miestnym aj návštevníkom. Máme vypracovanú veľmi kvalitnú štúdiu pre interiérové expozície a ako organizácia radi pomôžeme aj pri ďalších výstavách a podujatiach” povedal Jaroslav hric, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Petrivaldského vila upúta svojimi tvarmi a vežičkou. Neveľkú vilku nazvali podľa jej pôvodného majiteľa, miestneho lekárnika Pankráca Petrivaldského, ktorého prezývali „Dundy“. Objekt zrejme vznikol začiatkom dvadsiateho storočia, v období doznievajúcej secesie. Má pôdorys nepravidelného tvaru s rohovým rondelom, ktorý má na poschodí balkón a zo strechy vystupuje ako „vežička“. Priečelie vily je obložené kvalitnou pálenou tehlou so signatúrou piešťanského výrobcu „UT“ (Uzsicskay Téglagyár). Historický ráz vily dotvárajú umelecko-výtvarné ozdobné prvky fasád: ružicová ozdoba štítu, rímsy, stĺpy balkóna, lemovania nároží, šambrány okien, rezbárska výzdoba okenných rámov a maľovaná výzdoba v interiéri a na strope balkónu. K vile bol zozadu pristavený hospodársky trakt. Kedysi v ňom bola výrobňa sódovky s plniarňou fliaš, v tej dobe mimoriadne populárneho nápoja. Po smrti lekárnika Petrivaldského (r. 1976), ktorý nemal dedičov, prešiel objekt do majetku štátu a neskôr mesta. Národnou kultúrnou pamiatkou je vila od roku 1998.
